Mycélium a plodnica. Aký je rozdiel?

Mycélium a plodnica

Obsah

Keď hovoríme o hubách, takmer všetci si predstavíme hubu s klobúkom, ktorá vyrastá zo zeme, prípadne hľuzovky, ktoré sa usádzajú na stromoch. Tento obraz nie je nesprávny, ale neodzrkadľuje celú realitu. Málokto vie, že huba je oveľa viac než len jej nadzemná, viditeľná časť, ktorá je vlastne len plodnicou, časťou zodpovednou za rozmnožovanie huby. Zvyšok huby, mycélium, sa nachádza pod zemou alebo priamo v strome.

Ale predtým, než sa pustíme do podrobností čo je mycélium a plodnica, aký je medzi nimi rozdiel,  je dobré si ujasniť, čo sú to vlastne huby, keďže ich obklopuje mnoho mýtov. (1) Jedným z najrozšírenejších je, že huby sú rastliny. Je to pochopiteľné, pretože v obchodoch ich nájdeme v blízkosti zeleninového pultu a rastú podobne ako rastliny, môžu sa aj pestovať. Napriek tomu huby nie sú rastliny. A nie sú ani zvieratá.

Evolučný proces húb – mycélia a plodnice  je veľmi zložitý a trval dlhý čas. (2) Huba predstavuje špeciálnu biologickú skupinu, ktorá sa nachádza medzi rastlinami a zvieratami na evolučnom strome.

Na začiatku pozemského života dominovali prokaryoty (jednobunkové organizmy, ako baktérie). Neskôr sa vyvinuli eukaryoty, ktoré majú zložitejšie bunky, vrátane mnohobunkových organizmov, ako sú zvieratá, rastliny a huby.

Predkovia húb sa pravdepodobne vyvinuli z vodných jednobunkových organizmov. Medzi jednobunkové huby patrí napríklad kvasinky. Prispôsobením sa suchozemskému prostrediu vznikli aj mnohobunkové huby.

Huby vytvorili symbiotický vzťah s rastlinami, ktorý nazývame mykoríza. Tento vzťah umožnil hubám a rastlinám žiť spolu a vzájomne si pomáhať pri výmene vody a živín.

Počas evolúcie sa vyvinuli rôzne skupiny húb, ako napríklad bazídiové huby (napríklad hríbovité), pavučinovky, stopkovité huby a askomycéty (napríklad hľuzovky).

Veľká časť húb sa šíri pomocou svojich spór. Tieto malé bunky sa môžu šíriť do širokého okolia a rásť na nových stanovištiach.

Je dôležité pochopiť, že evolučný proces húb je omnoho zložitejší, než je tu popísané, a neustále prebieha prostredníctvom vedeckých výskumov a objavov. Pochopenie presných mechanizmov evolúcie a pôvodu jednotlivých skupín húb si vyžaduje ďalšie štúdie.

Štruktúra

Štruktúra húb sa významne líši od štruktúry rastlín, pretože huby predstavujú špeciálnu biologickú skupinu, ktorá sa od rastlín a zvierat líši.

Celkovo huby a rastliny sledujú základne odlišné biologické a výživové stratégie, a tieto rozdiely vedú k rôznym stavbám telies a adaptáciám.

 

CharakteristikaHubyRastliny
Bunková stenaBunky húb obsahujú chitín, čo je polysacharid, ktorý je zvyčajne tvrdší a pevnejší než cellulóza v  bunkových stenách rastlínBunky rastlín obsahujú cellulózu, čo je iný druh polysacharidu, a je flexibilnejšia než chitín.
Bunkové typy, tkanivá, orgányBunky húb sú zvyčajne menej špecializované a nevytvárajú tkanivá rovnakým spôsobom ako rastliny. Chýbajú im charakteristické bunky rastlín, ako napríklad sklerenchymatické bunky, ktoré tvoria bunkové stĺpce.Rastliny majú špecializované tkanivá a orgánové systémy, ako sú vodivé tkanivá, fotosyntetizujúce tkanivá (napr. listy) a koreňový systém.
FotosyntézaHuby nie sú schopné fotosyntézy, t.j. neprodukujú si vlastnú potravu pomocou slnečného svetla. Namiesto toho rozkladajú iné organické látky alebo žijú v symbióze s inými organizmami, ako sú rastliny.Rastliny sú schopné fotosyntézy, t.j. produkujú si vlastnú potravu zo slnečného svetla, vody a oxidu uhličitého.
VýživaHuby sú heterotrofné organizmy, čo znamená, že získavajú potravu z iných organizmov alebo organických látok. Mnohé druhy majú rozkladnú úlohu, rozkladajú organické látky a pomáhajú vracať materiály do ekosystému.Rastliny sú autotrofné organizmy, čo znamená, že si samy dokážu syntetizovať svoju potravu počas fotosyntézy.
Telesná stavbaTelesná stavba húb môže byť rôznorodá, ale zvyčajne obsahuje jednu alebo viacero krúžkovaných plodníc (sporocarp), ktoré obsahujú spóry. Táto časť je viditeľná, keď huba vyrastie zo zeme alebo iných materiálov.U rastlín je pozorovateľná diferencovaná štruktúra koreňovej zóny, stonky a listov, ktorá sa vyvinula na optimálnu fotosyntézu a výživu.

Mycélium a plodnica

Mycélium a plodnica sú dve dôležité anatomické časti húb. (3) Obe zohrávajú kľúčovú úlohu v životnom cykle húb a v ich funkcii v ekosystéme.

Mycélium: Neviditeľná časť

Mycélium je vegetatívna časť húb, ktorá predstavuje sieťovitú, mnohobunkovú štruktúru, ktorá sa rozprestiera pod telom huby, v pôde alebo na inom substráte. Obsahuje množstvo tenkých bunkových vlákien (hýf), ktoré získavajú organické látky z okolitého prostredia. Jeho úlohou je vstrebávať a distribuovať látky, ako aj poskytovať energiu a živiny pre hubu.

Mycélium sa nachádza v pôde alebo iných organických materiáloch, v ktorých huba žije. Táto časť nie je nutne viditeľná, pretože väčšinou rastie pod zemou alebo v iných materiáloch. Neviditeľné časti mycélia skrývajú rozmanitosť a potenciál húb, ktorý sa prejaví, keď sa za priaznivých podmienok objavia a vytvoria plodnicu.

Plodnica: Bežná „huba“ v každodennom zmysle

Plodnica je reprodukčná časť húb, v ktorej sa vytvárajú a uvoľňujú spóry. Plodnica môže mať rôzne formy a veľkosti, napríklad klasický klobúk a stopku (ako u húb z čeľade pečeňovkovité), alebo aj iné formy (ako u húb s stopkou).

Plodnice sa zvyčajne vyvíjajú z mycélia. Plodnica sa objaví vtedy, keď je huba pripravená na rozmnožovanie. Spóry sa vytvárajú v plodnici a následne sa uvoľňujú do prostredia, aby vytvorili nové mycélia alebo nové huby.

Celkovo mycélium a plodnica úzko súvisia so životným cyklom húb a ich reprodukčnou stratégiou. Mycélium je zodpovedné za absorpciu látok a rast huby, zatiaľ čo plodnica hrá dôležitú úlohu v reprodukčnej fáze, podporujúc šírenie spór a vytváranie nových húb.

Najpopulárnejšie jedlé huby, ako je šampiňón, hliva ustricová a shiitake, obsahujú rôzne živiny, ako sú bielkoviny, polysacharidy a minerály, ale ich presné zloženie závisí od ich prostredia a štádia vývoja. Je to preto, že huby sa veľmi dobre prispôsobujú svojmu prostrediu.

Veľkou výhodou pestovania húb je, že nezávisí od poľnohospodárstva – mycélium môže byť pestované kedykoľvek a kdekoľvek.

Vedecké zdroje

  1. https://www.sciencedirect.com/topics/medicine-and-dentistry/mycelium
  2. https://www.britannica.com/science/fungus/Evolution-and-phylogeny-of-fungi
  3. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9315710/

 

Súvisiace články

Súvisiace produkty