Imunita

Váš imunitný systém vás chráni pred infekciou. Skladá sa z komplexnej siete buniek, tkanív a orgánov vo vašom tele. Oslabená imunita, neaktívna, alebo aj nadmerne aktívna, so sebou prináša rôzne zdravotné problémy a tým komplikuje život každého človeka.

Čo je to

Imunita, v respektíve imunitný systém, je komplexná sieť buniek, tkanív, orgánov a látok. Pomáha telu bojovať proti infekciám a iným chorobám. Tvoria ho biele krvinky, orgány a tkanivá lymfatického systému. Do imunitného systému patrí:

• pokožka,
• kostná dreň,
• týmus – žľaza v hornej časti hrudníka,
• biele krvinky,
• lymfa – mliečna tekutina prenášajúce biele lymfocyty,
• lymfatický systém – sieť drobných ciev, ktoré prenášajú lymfu po tele,
• lymfatické uzliny – malé hrudky v slabinách, v podpazuší a v okolí krku,
• slezina – orgán pod rebrami na ľavej strane,
• sliznice – napr. výstelka vo vnútri úst.

Lymfatický systém umožňuje imunitným bunkám cestovať medzi tkanivami a krvným obehom. Obsahuje lymfocyty, väčšinou T a B bunky, ktoré sa snažia rozpoznať akékoľvek baktérie, vírusy alebo iné cudzie látky vo vašom tele a bojovať s nimi. Ak dôjde v tele k zápalu či infekcii, naše uzliny opuchnú a zväčšia sa.

Ako funguje imunita

Koža a sliznice sú prvou obrannou líniou voči baktériám, vírusom a iným cudzím látkam. Fungujú ako fyzická bariéra. Keď sa pokožka poruší, napríklad poreže, môžu do tela preniknúť škodlivé mikróby a napadnú organizmus. V prípade infekcie biele krvinky identifikujú mikróby, vytvoria protilátky a napomáhajú ďalším imunitným reakciám. Takýto útok na organizmus si zapamätajú a v prípade rovnakého útoku v budúcnosti budú vedieť, ako si s ním poradiť.

Toto je aj princíp očkovania. Keď dostanete vakcínu, vystaví sa telo oslabenému, či mŕtvemu mikróbu, prípadne len bielkovinám z neho. Leukocyty si to zapamätajú a v prípade budúceho napadnutia tela týmto mikróbom si s ním poradia oveľa jednoduchšie.

Míľniky v histórii imunológie

Imunitnými reakciami sa zaoberá veda, imunológia. Venuje sa imunologickým reakciám ľudí aj živočíchov. Tak ako aj iné vedné odbory, aj ona má za sebou dlhú históriu. Tu je niekoľko zásadných míľnikov:

• 1718 – Mary Wortley Montagu, manželka britského veľvyslanca v Konštantínopole spozorovala pozitívne účinky variolácie, teda zámernej infekcie ochorením na kiahne.
• 1796 – Edward Jenner ako prvý predstavil vakcínu na kiahne.
• 1840 – Jakob Henle predložil prvý moderný návrh teórie chorôb.
• 1857 – 1870 – Louis Pasteur potvrdil úlohu mikróbov vo fermentácii
• 1880 – 1881 – Pasteur prvýkrát zaočkoval zvieratá kvapkami živého oslabeného bacilu, antraxu.
• 1885 – Joseph Meister dostal injekciu na besnotu, pretože bol uhryznutý besným psom. Je to prvý známy človek, ktorý besnotu prežil.
• 1886 – Theobold Smith preukázal, že kultúry kuracieho bacilu slepej cholery zabité teplom boli účinné pri ochrane pred cholerou.
• 1903 – Maurice Arthus opísal alergickú reakciu.
• 1949 – John Enders, Thomas Weller a Frederick Robbins experimentovali s rastom vírusu detskej obrny.
• 1951 – Bola vyvinutá vakcína na žltú zimnicu.
• 1983 – Luc Montagnier objavil vírus HIV (vírus ľudskej imunodeficiencie).
• 1986 – Bola vyrobená vakcína na hepatitídu.
• 2020 – Bola vyrobená vakcína proti koronavírusu.

Funkcia

Úlohou imunitného systému je chrániť telo voči chorobám a iným potenciálne škodlivým cudzím vplyvom. Pri správnom fungovaní identifikuje rôzne hrozby, vrátane vírusov, baktérií a parazitov a odlišuje ich od zdravého tkaniva tela.

Delenie

Možno ho rozdeliť na 2 kategórie:

1. Vrodená imunita – Je druh imunity, s ktorou sa narodíme a pozostáva hlavne z bariér na a v tele, ktoré bránia cudzím vplyvom zaútočiť na organizmus. Do vrodenej imunity patrí pokožka, žalúdočná kyselina, enzýmy, či hlien. Obsahuje aj chemické zložky, vrátane látok nazývaných interferón a interleukin. Tento typ však nechráni pred konkrétnymi hrozbami.
2. Získaná imunita – Adaptívna imunita sa zameriava na špecifické ohrozenia tela. Podľa U. S. National Library of Medicine je zložitejšia ako vrodená. Pri adaptívnej musí byť hrozba spracovaná a rozpoznateľná telom a potom si začne telo vytvárať protilátky špeciálne navrhnuté pre danú hrozbu. Po zneškodnení nepriateľa si pamätá, čo zefektívňuje reakcie v budúcnosti na rovnakého nepriateľa.

Choroby imunitného systému

Na imunitu vplýva mnoho faktorov a často sa narúša. Niekedy sa stane, že imunita napadne zdravé bunky, alebo sťažuje boj so škodlivými choroboplodnými zárodkami. Patria tu:

• Alergie: Vznikajú, ak organizmus nadmerne reaguje na neškodnú látku, napríklad potraviny a peľ. Bojuje proti spúšťačom alergií uvoľnovaním histamínov, ktoré spôsobujú príznaky alergie. Alergická reakcia môže byť mierna, ako kýchanie a upchatý nos, až závažná, ako ťažkosti s dýchaním až smrť. V tomto prípade pomôže užívanie antihistaminík.
• Autoimunitné poruchy: Vyskytujú sa, keď imunita omylom napadne svoje vlastné telo. Lupus, cukrovka aj reumatoidná artritída sú príkladmi bežných autoimunitných ochorení.
• Poruchy primárnej imunodeficiencie: Tieto poruchy sa dedia, teda prenášajú z generácie na generáciu. Existuje viac ako 100 druhov, ktoré bránia imunitnému systému bojovať tak, ako má.
• Infekčné ochorenia: HIV a mononukleóza oslabujú systém a vedú k vážnym chorobám.
• Rakovina: Určité typy, ako leukémia, lymfóm a myelóm, priamo ovplyvňujú imunitný systém. Tieto druhy sa vyskytujú, keď imunitné bunky nekontrolovateľne rastú.
• Sepsa: Je reakcia tela na infekciu a vyvoláva rozsiahly zápal. Spôsobiť môže poškodenie orgánov, ich zlyhanie, ba dokonca smrť.
• Lieky: Niektoré lieky, napríklad kortikosteroidy, môžu imunitu oslabovať.

Čo oslabuje imunitu

Rovnako ako zvyšok tela, aj váš imunitný systém potrebuje výživu, odpočinok a zdravé prostredie, aby zostal silný. Určité zmeny životného štýlu posilňujú imunitný systém a pomáhajú predchádzať chorobám.

• Fajčenie – na posilnenie imunity by ste nemali fajčiť.
• Váha – schudnite, alebo si udržiavajte zdravú telesnú hmotnosť.
• Stravovanie – jedzte zdravú stravu, ktorá obsahuje veľa ovocia a zeleniny.
• Alkohol – vyhýbajte sa alkoholu, prípadne ho požívajte iba s mierou.
• Relax – doprajte si dostatok odpočinku a vyčerpanie nahraďte oddychom.
• Pohyb – pravidelné cvičenie podporuje zdravie a predovšetkým srdce. Pohybové cvičenia sú dôležité nielen pre dospelých, ale aj pre deti.
• Hygiena – pravidlne si umývajte ruky.
• Stres – snažte sa vyhýbať stresu a zamerajte sa na rovnováhu tela aj mysle.

Podpora imunity

Najmä v zime a počas chladného obdobia treba myslieť na to, ako podporiť imunitu. Je niekoľko spôsobov, ako ju posilňovať.

• Pite veľa tekutín

Voda hrá dôležitú úlohu aj pri podpore imunity. Vždy po zobudení je vhodné vypiť pohár vody, pretože sa počas spánku dehydrujete. Je to teda najlepší spôsob, ako začať deň. Vhodné sú aj čaje bez kofeínu. Ak sa chystáte na dlhšie cesty, nezabudnite si vždy pribaliť dostatok vody.

• Cvičte pravidelne

Cvičenie si často predstavujeme ako spôsob prevencie chronických chorôb, ako sú srdcové choroby a vysoký krvný tlak, alebo ako spôsob, ako udržať váhu pod kontrolou. Cvičenie však môže taktiež prispieť k všeobecnému zdraviu vrátane zdravého imunitného systému. Podporuje aj krvný obeh, ktorý umožňuje vašim bunkám a látkam imunitného systému voľne sa pohybovať, aby mohli efektívne vykonávať svoju prácu. Pohybová aktivita prináša veľké výhody a pri tom úplne zadarmo, nepotrebujete ani žiadne pomôcky. Ak budete cvičiť pravidelne, na budete mať aj pevnejšie svaly.

• Menej stresu

Stres nás zbytočne oslabuje. Jeden zo spôsobov, ako sa zbaviť stresu je vymedziť si čas len pre seba. Vyčleňte si aspoň pár hodín do týždňa pre seba a robte aktivitu, ktorá vás robí šťastnejšími.

• Dostatok spánku

Regenerácia organizmu podľa spánku je základ dobrého zdravia. Ak máte nedostatok spánku, imunitné bunky klesajú a zápalové bunky stúpajú.

• Jedzte probiotiká

Probiotiká sú mikroorganizmy, ktoré pri správnom podaní poskytujú určitý zdravotný prínos. Probiotické výživové doplnky (vo forme kapsúl, tabliet či prášku) sú jedným z najlepších spôsobov na posilnenie imunitného systému. Probiotiká nájdete aj v potravinách, medzi ktoré patria:

• kyslá kapusta,
• jogurt, kefír, tvaroh,
• tofu, fermentované sójové bôby,
• kombucha.

• Zdravá vyvážená strava

Aj zdravé jedlo prispieva k pevnému zdraviu. Každý deň by ste mali dbať na príjem výživných látok zo stravy, ako sú vitamíny a minerály (z vitamínov sú dôležité hlavne C, E, B6, D, A) a minerálne látky (z minerálov je to najmä železo, zinok, vápnik). Zamerajte sa na chudé bielkoviny a komplexné sacharidy, ako ryža a quinoa. Snažte sa minimalizovať spracované potraviny, ako cukor, ochutené nápoje a hotové jedlá.

6 znakov, že máte problémy s imunitou

Ak neviete, v akom stave máte imunitu, skúste sa pozrieť na tieto varovné signály.

• Ste v neustálom strese
• Ste často prechladnutý
• Máte zlé trávenie
• Rany sa vám hoja pomaly
• Máte časté infekcie
• Neustále sa cítite vyčerpaný

Ak ste sa našli vo viacerých bodoch, skúste sa zamerať na naše odporúčania vyššie.

Imunitný systém a vek

Postupným starnutím sa znižuje naša imunitná odpoveď, čo prispieva k väčšiemu množstvu infekcií a rakovine.

Aj keď sa mnoho starších ľudí snaží “starnúť zdravo” a dodržiava mnohé z vyššie spomenutých rád na zlepšenie imunity, v porovnaní s mladšími ľuďmi sú stále náchylnejší na infekčné choroby. Infekcie dýchacích ciest, ako chrípka, vírus COVID-19 a zápal pľúc sú hlavnou príčinou smrti ľudí starších nad 65 rokov na celom svete. Vedci predpokladajú, že za to môže pokles T buniek.

Zdroje:

https://www.healthdirect.gov.au/immune-system
https://www.urmc.rochester.edu/encyclopedia/content.aspx?ContentID=123&ContentTypeID=134
https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/how-to-boost-your-immune-system
https://www.pennmedicine.org/updates/blogs/health-and-wellness/2020/march/weakened-immune-system