Mycélium a plodnica. Aký je rozdiel?

Keď hovoríme o hubách, väčšina z nás si predstaví hubu s klobúkom vyrastajúcu zo zeme alebo drevokaznú hubu na stromoch. Tento obraz síce nie je nesprávny, no neodráža celú skutočnosť. Len málokto vie, že huba je viac než len nadzemná, viditeľná časť – to, čo vidíme, je len plodnica, teda časť huby zodpovedná za rozmnožovanie. […]

Keď hovoríme o hubách, väčšina z nás si predstaví hubu s klobúkom vyrastajúcu zo zeme alebo drevokaznú hubu na stromoch. Tento obraz síce nie je nesprávny, no neodráža celú skutočnosť. Len málokto vie, že huba je viac než len nadzemná, viditeľná časť – to, čo vidíme, je len plodnica, teda časť huby zodpovedná za rozmnožovanie. Zvyšok, mycélium, sa nachádza pod zemou alebo v dreve.

Skôr než sa pustíme do vysvetľovania rozdielov medzi mycéliom a plodnicou, je užitočné si ujasniť, čo vlastne huby sú, keďže ich obklopuje mnoho mýtov. Jedným z najrozšírenejších je, že huby sú rastliny. Je to pochopiteľné, keďže v obchodoch ich nachádzame pri zelenine a podobne ako rastliny rastú a dajú sa pestovať. Napriek tomu však huby nie sú ani rastliny, ani zvieratá.

Evolúcia húb je veľmi zložitý a dlhodobý proces. Huby predstavujú unikátnu biologickú skupinu, ktorá stojí v evolučnom strome medzi rastlinami a zvieratami.

Na počiatku života na Zemi dominovali prokaryoty (jednobunkové organizmy ako baktérie). Neskôr sa vyvinuli eukaryoty, ktoré majú zložitejšie bunky a zahŕňajú mnohobunkové organizmy, ako sú zvieratá, rastliny a huby.

Huby sa pravdepodobne vyvinuli z vodných jednobunkových organizmov. Medzi jednobunkové huby patria napríklad kvasinky. Počas prispôsobovania sa suchozemskému prostrediu sa vyvinuli aj mnohobunkové druhy húb.

Huby si vytvorili symbiotický vzťah s rastlinami, ktorý nazývame mykoríza. Tento vzťah umožnil hubám a rastlinám koexistovať a vzájomne si pomáhať pri výmene vody a živín.

Počas evolúcie sa vyvinuli rôzne skupiny húb, ako sú bazídiové huby (napríklad bedle), hľuzovité huby a vreckaté huby (napríklad lanýže).

Väčšina húb sa šíri pomocou spór. Tieto drobné bunky sa môžu šíriť v širokom okolí a rásť na nových miestach.

Je dôležité si uvedomiť, že evolúcia húb je oveľa komplexnejšia, než je možné opísať v tomto texte.  Jej presné mechanizmy evolúcie a pôvod jednotlivých skupín húb si vyžadujú ďalšie štúdie.

Štruktúra

Štruktúra húb sa výrazne líši od štruktúry rastlín, pretože huby predstavujú samostatnú biologickú skupinu, ktorá sa odlišuje od zvierat aj rastlín.

Celkovo huby a rastliny nasledujú základne odlišné biologické a výživové stratégie, a tieto rozdiely vedú k rozdielnej telesnej štruktúre a adaptáciám.

huby rastliny
Bunková stena Bunkové steny húb obsahujú chitín, čo je polysacharidový materiál, ktorý je pevnejší a tvrdší. Bunkové steny rastlín obsahujú celulózu, čo je iný typ polysacharidu, a je pružnejší ako chitín.
Typy buniek, tkanivá, orgány Bunky húb sú menej špecializované a neformujú tkanivá rovnakým spôsobom. Chýbajú špecifické bunkové typy ako sklerenchýmové bunky. V rastlinách sa vyvinuli špecializované tkanivá a orgánové systémy, ako sú vodivé tkanivá, fotosyntetické tkanivá (napr. listy) a koreňový systém.
Fotosyntéza Huby nie sú schopné fotosyntézy. Rozkladajú organické látky alebo žijú v symbióze s inými organizmami. Rastliny sú schopné fotosyntézy a vyrábajú si vlastnú potravu zo slnečného svetla, vody a oxidu uhličitého.
Výživa Huby sú heterotrofné organizmy, získavajú potravu z iných organizmov alebo organických látok. Rastliny sú autotrofné organizmy a syntetizujú si svoju potravu počas fotosyntézy.
Telesná štruktúra Štruktúra húb je rôznorodá, plodnice (sporokarpy) obsahujú spóry a sú viditeľné pri raste zo zeme. Rastliny majú diferenciovanú štruktúru koreňov, stoniek a listov pre optimálnu fotosyntézu a výživu.

Mycélium a plodnica

Mycélium a plodnica predstavujú dve dôležité anatomické časti húb. Obe zohrávajú dôležitú úlohu v životnom cykle húb a v ich úlohe v ekosystéme.

Mycélium: Neviditeľná časť

Mycélium nazývame vegetatívnu časť húb, ktorá je sieťovitá, mnohobunková štruktúra, rozprestierajúca sa pod telom huby, v pôde alebo inom živnom médiu. Skladá sa z nespočetného množstva tenkých bunkových vlákien (hyf), ktoré získavajú organické látky z okolia. Jeho úlohou je absorpcia a distribúcia látok, ako aj energetické a výživové zásobenie huby.

Nachádza sa v pôde alebo iných organických látkach, v ktorých huba žije. Táto časť nie je nevyhnutne viditeľná, pretože zvyčajne rastie pod zemou alebo v iných materiáloch. Neviditeľné časti mycélia skrývajú rozmanitosť a potenciál húb, keď sa za priaznivých podmienok objavia a vytvoria plodnice.

Plodnica: „Huba“ v bežnom zmysle

Plodnica je reproduktívna časť húb, v ktorej sa vytvárajú a uvoľňujú spóry. Plodnice môžu mať rôzne formy a veľkosti, ako napríklad klasický klobúk a nohu (napríklad u bedlí) alebo aj iné formy (napríklad u hľuzovitých húb).

Plodnice sa zvyčajne vyvíjajú z mycélia, keď sú environmentálne podmienky vhodné. Plodnica sa objavuje v životnom cykle huby vtedy, keď sa huba chystá rozmnožovať. Spóry sa vytvárajú v plodnici a odtiaľ sa uvoľňujú do prostredia, aby vytvorili nové mycéliá alebo sa vyvinuli nové huby.

Celkovo sú mycélium a plodnica úzko spojené s životným cyklom húb a ich reprodukčnými stratégiami. Mycélium je zodpovedné za absorpciu látok a rast huby, zatiaľ čo plodnica zohráva dôležitú úlohu v reprodukčnej fáze, podporujúc šírenie spór a vznik nových húb.

Zdroje

https://www.britannica.com/science/fungus/Evolution-and-phylogeny-of-fungi

https://www.sciencedirect.com/topics/medicine-and-dentistry/mycelium

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9315710/