Extrakt z huby Maitake

Trsovnica lupeňovitá, teda maitake (Grifola frondosa), najčastejšie rastie na dube, no môže sa vyskytovať aj na iných listnatých stromoch. Pri pohľade na jej tvar je jasné, prečo sa v označuje ako „trsovnica lupeňovitá“. Japonské slovo „maitake“ znamená „tancujúca huba“ – tento názov pochádza z legendy, podľa ktorej ľudia po jej nájdení v lese tancovali od radosti. Maitake sa môže konzumovať len ako delikatesa, no zároveň patrí medzi cenené liečivé huby.

Hladina cukru v krvi

Cukrovka je častým problémom a konzumácia sladených nápojov, energetických drinkov či sladkostí situáciu len zhoršuje. Maitake (Grifola frondosa) však môže byť nápomocná pri liečbe cukrovky 2. typu. ^[1] Tajvanskí vedci testovali účinky maitake na potkanoch s umelo vyvolanou cukrovkou a zistili, že extrakt z tejto huby významne znížil hladinu glukózy v krvi a podporil aktiváciu inzulínových receptorov. Bioaktívne látky obsiahnuté v maitake stimulujú inzulínové receptory a zlepšujú metabolizmus glukózy, čo vedie k znižovaniu hladiny cukru v krvi a zlepšeniu inzulínovej senzitivity.

Cholesterol

Vysoká hladina cholesterolu je rovnako častým zdravotným problémom ako zvýšená hladina cukru v krvi a významne prispieva k riziku infarktu a mozgovej príhody. Konzumácia huby maitake však môže tento stav zlepšiť, pretože pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi. Japonskí vedci skúmali vplyv maitake na cholesterol v experimente na myšiach. ^[2] Zvieratá rozdelili do troch skupín: jedna bola na vysoko tukovej diéte, druhá na bežnej strave a tretia na vysoko tukovej diéte s prídavkom sušeného maitake. Výsledky ukázali, že skupina, ktorá dostávala maitake, mala výrazne nižšiu hladinu cholesterolu. Mechanizmus účinku maitake spočíva v tom, že ovplyvňuje gény zodpovedné za syntézu cholesterolu tým, že ich aktivitu znižuje, zatiaľ čo gény zodpovedné za transport a vylučovanie cholesterolu necháva nedotknuté. Výsledkom je celkové zníženie hladiny cholesterolu v organizme.

Hormonálna regulácia

Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) je problém, ktorý trápi mnohé ženy, pričom značná časť pacientok zostáva nediagnostikovaná, a preto často ostáva bez povšimnutia. Pri PCOS ženské telo produkuje viac mužských pohlavných hormónov ako je obvyklé, čo spôsobuje akné, nadmerné ochlpenie, vynechávanie menštruácie a sťažuje otehotnenie. Japonskí vedci skúmali, ako ovplyvňuje huba Maitake stav žien s PCOS. Výsledky štúdie so 72 ženami ukázali, že z 26 žien liečených Maitake došlo k ovulácii u 20 z nich. Vedci uvádzajú, že samotná huba Maitake môže spustiť ovuláciu, a preto môže slúžiť ako prírodná alternatíva k liekovej terapii. ^[3]

Podpora tvorby kostí (osteoinduktívny účinok)

Laboratórne štúdie ukazujú, že vodný extrakt z huby Maitake (Grifola frondosa) stimuluje aktivitu kostitvorných buniek (osteoblastov), najmä zvýšením hladiny enzýmu alkalická fosfatáza, ktorý je kľúčový pre proces tvorby kostí. ^[4] Výskumy naznačujú, že Maitake aktívne prispieva k zdravej kostnej látkovej výmene a môže podporovať hustotu a pevnosť kostí. Osteoinduktívny účinok Maitake je spojený s jej bioaktívnymi zlúčeninami, vrátane polysacharidov a fenolových látok, ktoré podporujú diferenciáciu a mineralizáciu osteoblastov.

Účinok proti obezite a hromadeniu tuku

Extrakt z Maitake obsahuje antioxidačné polysacharidy a fenolové zlúčeniny, ktoré preukázateľne znižujú hromadenie tuku a oxidačný stres v bunkách. ^[5] V experimentálnych modeloch sa pozorovalo zníženie obsahu tuku, spomalenie starnutia buniek a predĺženie životnosti u hlíst (Caenorhabditis elegans). Tieto účinky sa pripisujú antioxidačnej kapacite bioaktívnych látok Maitake, ktoré zmierňujú oxidačné poškodenie a ovplyvňujú metabolické dráhy súvisiace s ukladaním tuku a procesmi starnutia.

Môže mať protirakovinové účinky

Maitake (Grifola frondosa) môže byť účinná aj v boji proti rakovine. Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of Medicinal Food účinné látky obsiahnuté v tejto hube môžu napomáhať ničeniu rakovinových buniek. Autori štúdie testovali extrakt z maitake na ľudských bunkách rakoviny prsníka a zistili, že bioaktívne zložky huby ovplyvňujú expresiu génov v nádorových bunkách, čím zasahujú do ich životných procesov. ^[6] Maitake pozitívne pôsobila najmä na tie gény, ktoré sú zodpovedné za apoptózu (programovanú bunkovú smrť), zastavenie bunkového cyklu a inhibíciu bunkového delenia. Tieto mechanizmy sú pri rakovinových bunkách mimoriadne dôležité, pretože môžu viesť k ich zániku alebo aspoň spomaliť rast a šírenie nádoru. Výsledky naznačujú, že maitake môže byť prospešná nielen pri prevencii vzniku rakoviny, ale aj ako podpora počas chemoterapie, keďže prispieva k oslabeniu a eliminácii nádorových buniek.

Posilňuje imunitný systém

Beta-glukány a polysacharidy obsiahnuté v hube Maitake majú preukázateľne pozitívny vplyv na imunitný systém ^[7], pričom týmto látkam sa pripisujú aj protirakovinové účinky huby. Beta-glukány sú známe imunostimulanty, ktoré aktivujú rôzne bunky imunitného systému, vrátane makrofágov, neutrofilov a T-lymfocytov. Polysacharidy v Maitake stimulujú fagocytózu a zvyšujú produkciu cytokínov, čo vedie k lepšej obranyschopnosti organizmu. ^[8]

Štúdie čínskych výskumníkov na myšiach preukázali, že podávanie extraktu z Maitake zvýšilo aktivitu imunitného systému bez známok zápalu. Účinné látky tejto huby posilnili schopnosť imunitných buniek pohlcovať a ničiť cudzorodé látky, čím prispeli k efektívnejšej ochrane organizmu.

Alergie

Maitake (Grifola frondosa) pomáha regulovať činnosť imunitného systému, a tým môže zmierňovať nadmerné alergické reakcie. Vďaka svojim protizápalovým účinkom dokáže uľaviť od nepríjemných príznakov alergie, ako je nádcha či svrbenie. Maitake môže tiež znižovať hladinu IgE protilátok, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku alergickej odpovede. ^[9]

Zistite viac o vedecky podložených faktoch týkajúcich sa liečivej huby maitake (trsovnica lupeňovitá, Grifola frondosa).

Vedecké zdroje:

[1] Chen YH, Lee CH, Hsu TH, Lo HC. Submerged-Culture Mycelia and Broth of the Maitake Medicinal Mushroom Grifola frondosa (Higher Basidiomycetes) Alleviate Type 2 Diabetes-Induced Alterations in Immunocytic Function. Int J Med Mushrooms. 2015;17(6):541-56. doi: 10.1615/intjmedmushrooms.v17.i6.50. PMID: 26349512.

[2] Sato M, Tokuji Y, Yoneyama S, Fujii-Akiyama K, Kinoshita M, Chiji H, Ohnishi M. Effect of dietary Maitake (Grifola frondosa) mushrooms on plasma cholesterol and hepatic gene expression in cholesterol-fed mice. J Oleo Sci. 2013;62(12):1049-58. doi: 10.5650/jos.62.1049. PMID: 24292357.

[3] Chen JT, Tominaga K, Sato Y, Anzai H, Matsuoka R. Maitake mushroom (Grifola frondosa) extract induces ovulation in patients with polycystic ovary syndrome: a possible monotherapy and a combination therapy after failure with first-line clomiphene citrate. J Altern Complement Med. 2010 Dec;16(12):1295-9. doi: 10.1089/acm.2009.0696. Epub 2010 Oct 29. PMID: 21034160.

[4] January 2006Journal of Natural Medicines 61(3):231-238. Stimulating effects of Grifola frondosa (Maitake) on human osteoblastic cell cultures. DOI:10.1007/s11418-006-0132-5

[5] Grifola frondosa (Maitake) Extract Reduces Fat Accumulation and Improves Health Span in C. elegans through the DAF-16/FOXO and SKN-1/NRF2 Signalling Pathways. Nutrients. 2021 Nov 7;13(11):3968. doi: 10.3390/nu13113968. PMCID: PMC8620745

[6] Eliana Noelia Alonso, Manuela Orozco, Alvaro Eloy Nieto, and Gabriela Andrea Balogh. Genes Related to Suppression of Malignant Phenotype Induced by Maitake D-Fraction in Breast Cancer Cells. Journal of Medicinal Food.Jul 2013.602-617.http://doi.org/10.1089/jmf.2012.0222

[7] Wu J-Y, Siu K-C, Geng P. Bioactive Ingredients and Medicinal Values of Grifola frondosa (Maitake). Foods. 2021; 10(1):95. https://doi.org/10.3390/foods10010095

[8] Wang L, Ha CL, Cheng TL, Cheng SY, Lian TW, Wu MJ. Oral administration of submerged cultivated Grifola frondosa enhances phagocytic activity in normal mice. J Pharm Pharmacol. 2008 Feb;60(2):237-43. doi: 10.1211/jpp.60.2.0013. PMID: 18237472.

[9] Junya Kawai, Yuka Higuchi, Mitsuru Hirota, Noriyasu Hirasawa, Koichiro Mori. Ergosterol and its derivatives from Grifola frondosa inhibit antigen-induced degranulation of RBL-2H3 cells by suppressing the aggregation of high affinity IgE receptors. Biosci Biotechnol Biochem. Biosci Biotechnol Biochem. 2018 Oct;82(10):1803-1811. PMID: 29968517.