Rakovina prostaty – od vzniku až po liečbu

Rakovina prostaty je veľmi rozšíreným ochorením u mužov. Tento typ karcinómu tvorí približne 11 % nádorových ochorení u mužov v Európe. Až 9 % úmrtí na zhubný nádor v EU u mužov je práve pre tento typ rakoviny. Ku krajinám s vyšším rizikom vzniku patrí napríklad Francúzsko a Švédsko. Čo to prostata vlastne je? A […]

rakovina prostaty

Rakovina prostaty je veľmi rozšíreným ochorením u mužov. Tento typ karcinómu tvorí približne 11 % nádorových ochorení u mužov v Európe. Až 9 % úmrtí na zhubný nádor v EU u mužov je práve pre tento typ rakoviny. Ku krajinám s vyšším rizikom vzniku patrí napríklad Francúzsko a Švédsko. Čo to prostata vlastne je? A prečo býva často postihnutá rakovinou?

Čo je prostata

Prostata je mužská žľaza s veľkosťou vlašského orechu. Nachádza sa medzi močovým mechúrom a penisom a obklopuje močovú rúru. Hlavnou úlohou prostaty je produkovať hustú bielu tekutinu, ktorá vytvára spermie.

Prostatu môže napadnúť niekoľko ochorení:

  • Prostatitída – zápal
  • Zväčšená prostata – nazývaná aj ako benígna hypertrofia
  • Rakovina – ide o najbežnejšiu formu rakoviny u mužov

Ako vzniká rakovina prostaty

Rakovina prostaty rastie pomaly a nemusí spôsobovať na začiatku žiadne ťažkosti.  Príčina vzniku je do značnej miery neznáma. S pribúdajúcim vekom sa však riziko vzniku zvyšuje. Väčšina prípadov sa vyvíja u mužov vo veku nad 50 rokov. Z neznámych príčin sa vyskytuje častejšie u černochov a menej častá je u ázijských mužov. Muži, ktorých rodinný príslušník bol postihnutý rakovinou prostaty, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku. Zistilo sa aj to, že aj obezita je rizikovým faktorom. Rakovina odhalená v počiatočnom štádiu má najväčšiu šancu na úspešnú liečbu. 

Začína, keď bunky v tele, v tomto prípade konkrétne v prostate, začnú nekontrolovateľne rásť. Bunky v takmer ktorejkoľvek časti tela sa môžu stať rakovinotvornými a rozšíriť sa vedia do celého tela. 

Príznaky

Symptómy sa zvyčajne neobjavia skôr, kým prostata nie je dostatočne veľká na to, aby ovplyvnila močovú trubicu. Až v tomto momente je možné badať príznaky, ktoré zahŕňajú:

  • Zvýšená potreba močiť,
  • slabý prúd moču a problémy s močením,
  • pocit neustále plného močového mechúra,
  • krv v moči.

Pri pokročení rakoviny sa niekedy dostavia aj nasledovné symptómy:

  • Bolesti počas ejakulácie,
  • krv v ejakuláte,
  • bolesť v panvovej časti,
  • chudnutie a strata chuti do jedla.

Kto je najviac ohrozený – Rizikové faktory

Faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko, zahŕňajú:

  • Vyšší vek: Riziko rakoviny sa zvyšuje vekom, najčastejšie sa vyskytuje po 50-tom roku života.
  • Rasa: Z dôvodov, ktoré zatiaľ neboli úplne objasnené, majú černosi väčšie riziko, ako iné rasy. U černochov je tiež pravdepodobnejšie, že bude agresívnejšia.
  • Rodinná anamnéza: Ak bol pokrvný príbuzný, napríklad rodič, súrodenec či dieťa, diagnostikovaný s rakovinou, riziko sa zvyšuje. Platí to aj v prípade, ak sa v rodine už objavil gén, ktorý zvyšuje riziko rakoviny prsníka.
  • Obezita: Ľudia, ktorí sú obézni, môžu mať vyššie riziko vzniku než tí, čo majú zdravú hmotnosť.

Diagnostika

Nedá sa odhaliť iba jediným testom. Je potrebné urobiť viacero vyšetrení aby lekár mohol túto diagnózu potvrdiť.

Medzi najviac používané testy patria:

  • Krvný test,
  • fyzické vyšetrenie,
  • MRI,
  • biopsia.

Test z krvi sa označuje aj ako test prostatického špecifického antigénu – PSA. Meria hladinu PSA a je schopný odhaliť včasnú rakovinu prostaty. Ak máte viac ako 50 rokov, požiadajte o vyšetrenie PSA svojho lekára. Tento typ testu sa bežne používa na skríning nádoru prostaty. V súčasnej dobe si môžete dokonca kúpiť aj domáci rýchlotest PSA. Hladina v krvi nad 4 ng/ml sa považuje za vysokú. Test však sám o sebe nestačí na diagnostiku. Ak vyjdú z testu vyššie hodnoty PSA, je treba vykonať ďalšie vyšetrenia, napríklad vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Stupne rakoviny – agresivita

Ak testy potvrdia prítomnosť rakoviny, ďalším krokom je určenie úrovne agresivity, teda v akom štádiu sa rakovina nachádza. Lekár skúma vzorku rakovinových buniek, aby určiťl, ako veľmi sa rakovinové bunky líšia od zdravých buniek. Vyšší stupeň naznačuje agresívnejšiu rakovinu, ktorá sa pravdepodobne šíri rýchlejšie.

Techniky používané na určenie agresivity zahŕňajú:

  • Gleason score – Gleasonovo skóre je najbežnejšia stupnica používaná na hodnotenie stupňa buniek rakoviny prostaty. Kombinuje 2 čísla a môže sa pohybovať od čísla 2 – neagresívna rakovina do 10 – veľmi agresívna. Spodná časť rozsahu sa nepoužíva veľmi často.
    Väčšina Gleasonových skóre používaných na hodnotenie vzoriek biopsie sa pohybuje od 6 do 10. Skóre 6 znamená rakovinu nízkeho stupňa. Skóre 7 znamená rakovinu stredného stupňa. Skóre od 8 do 10 označuje rakovinu vysokého stupňa.
  • Genomic testing Genomické testovanie analyzuje vaše bunky rakoviny prostaty, aby sa zistilo, ktoré génové mutácie sú prítomné. Tento typ testu môže poskytnúť viac informácií o vašej prognóze. Nepotrebuje ho však každý muž s rakovinou. Môže však poskytnúť viac informácií na rozhodnovanie o liečbe v niektorých situáciách.

Stanovenie rozšírenia – štádiá rakoviny

Po diagnostikovaní lekár určí rozsah rakoviny. Ak má lekár podozrenie, že sa mohla rozšíriť aj mimo ďalej, odporúčí jeden alebo viacero z nasledujúcich testov:

  • Sken kostí,
  • Ultrazvuk,
  • CT – Počítačová tomografia
  • MRI – Magnetická rezonancia
  • PET – Pozitrónová emisná tomografia

Nie je jasne stanovené, že musíte prejsť každým testom. Lekár určí, ktorý test je vo vašom prípade nevyhnutný. Získané informácie potom lekár využije na určenie štádia rakoviny. Štádiá sú označené rímskymi číslicami v rozsahu od I do IV. Najnižšie štádium I označuje, že sa rakovina nerozšírila do iných častí tela a nachádza sa len na prostate. Štádium IV znamená, že prerástla za prostatu a mohla sa rozšíriť do ďalších častí tela.

Liečba

Možnosti liečby závisia od viacerých faktorov. Napríklad od toho, ako rýchlo nádor rastie, či sa rozšírila aj mimo prostaty, alebo aké má vedľajšie prejavy.

1. Okamžitá liečba nie je vždy potrebná

V prípade rakoviny nízkeho stupňa nemusí pacient okamžite potrebovať liečbu. Pre niekoho nemusí byť liečba nikdy potrebná. V takýchto prípadoch sa nariadi aktívny dohľad nad pacientom, vrámci ktorého sa vykonávajú pravidelné vyšetrenia na sledovanie progresie rakoviny. Ak sa preukáže, že rakoviny postupuje, až potom sa nasadí liečba, napríklad ožarovanie alebo operácia. 

Aktívny dohľad sa používa napríklad vtedy, ak ochorenie nespôsobuje príznaky a očakáva sa, že nádor bude rásť pomaly a je obmedzený len na malú oblasť prostaty. Taktiež sa používa tedy, ak ide o pacienta v pokročilom veku, alebo ak má vážny zdravotný stav, ktorý sťažuje liečbu.

2. Operácia

Ako už z názvu vyplýva, ide o chirurgické odstránenie. Tento typ sa používa na liečbu pokročilého karcinému v kombinácii s inými spôsobmi liečby. Na prístup k prostate chirurgovia používajú jednu z nasledovných techník:

  • Laparoskopia – do brušnej dutiny sa urobí viacero malých rezov. Väčšina operácií sa vykonáva týmto spôsobom.
  • Jeden rez v dolnej časti brucha – tento prístup je menej bežný, ale v niektorých prípadoch je vhodnejší než laparoskopický zákrok.

3. Radiačná terapia

Radiačná terapia využíva vysokovýkonnú energiu na zabíjanie rakovinových buniek.

4. Zmrazovanie alebo zahrievanie tkaniva

Volá sa aj ako Ablatívna terapia, pri ktorej sa ničí tkanivo chladom alebo teplom.

5. Hormonálna terapia

Cieľom hormonálnej terapie je zastaviť produkciu mužskéhé hormónu – testosterónu v tele. Bunky rakoviny sa spoliehajú na testosterón, pretože im pomáha rásť. Prerušenie tvorby testosterónu môže byť smrteľné pre rakovinové bunky alebo spomalí ich rast.

6. Chemoterapia

Chemoterapia využíva lieky na zabíjanie rýchlo rastúcich buniek, vrátane rakovinových buniek. Môže sa podávať cez žilu, vo forme tabliet, alebo ako kombinácia. Tento typ sa využíva aj vtedy, ak sa rakovina rozšírila aj do iných častí tela. Je to možnosť aj pre tých pacientov, ktorým nezabrala liečba hormónálnou terapiou.

7. Imunoterapia

Imunoterapia využíva imunitný systém na boj proti rakovine. Imunita bojuje s chorobami, ale nemusí napadnúť rakovinu, pretože rakovinové bunky produkujú proteíny, ktoré im pomáhajú skrývať sa pred bunkami imunitného systému. 

8. Cielená terapia

Liečba prebieha pomocou liekov, ktoré sa zameriavajú na špecifické abnormality prítomné v rakovinových bunkách. Blokovaním týchto abnormalít môže cielená medikamentózna liečba spôsobiť smrť rakovinových buniek. Lieky v cielenej terapii sa môžu využiť na liečbu pokročilého alebo recidivujúceho karcinómu.

Niektoré lieky v cielenej terapii však fungujú len u pacientov, ktorých rakovinové bunky majú určité genetické mutácie. Na začiatku je často potrebné vykonať testy v laboratóriu, či vám tieto lieky môžu pomôcť.

Miera prežitia

Rakovina prostaty má jednu z najvyšších mier prežitia a to z toho dôvodu, že sa vo väčšine prípadov rozširuje pomaly. Čím skôr sa však ochorenie odhalí, tým má pacient väčšiu šancu na vyliečenie. 

Od stanovenia počiatočnej diagnózy je percentuálna miera prežitia nasledovná:

  • Až 99 % pacientov sa dožije 5 rokov
  • 98 % pacientov sa dožije 10 rokov
  • 96 % pacientov sa dožije 15 rokov

Ako znížiť riziko vzniku?

Prevencia je veľmi dôležitá a do značnej miery môže znížiť riziko rakoviny:

  • Zdravý životný štýl: Ak máte možnosť, vyberajte si stravu plnú ovocia a zeleniny. Jedzte rôzne druhy zeleniny, ovocia aj celozrnných výrobkov. 
  • Uprednostnite zdravé potraviny namiesto doplnkov výživy – v tejto oblasti vám pomôže výživový špecialista.
  • Cvičte: Udržiavajte svoje telo stále aktívne. Cvičenie zlepšuje najmä celkové fyzické, ale aj duševné zdravie. Snažte sa cvičiť väčšinu dní v týždni.
  • Udržujte si zdravú váhu: Ak je vaša hmotnosť zdravá, snažte sa ju udržiavať zdravou stravou a pohybom. Ak potrebujete schudnúť, pridajte viac pohybu a znížte počet kalórií. Ak máte so znížením kalórii problém, požiadajte o pomoc svojho lekára.
  • Porozprávajte sa so svojím lekárom o ďalších možnostiach – obvodný lekár ale aj špecialista vás informuje o všetkých možnostiach.

Záver

Ak ste jedným z pacientov, ktorí trpia na toto ochorenie, určite nezúfajte. Keďže zvyčajne postupuje veľmi pomaly, môžete žiť celé desaťročia bez príznakov aleo bez potreby liečby. Samotná diagnóza môže vyvolať pocity úzkosti a depresie. Preto je vhodné nebyť sám a rozprávať sa o tom spolu so svojimi blízkymi, či lekárom. 

Zdroje:

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/prostate-cancer/symptoms-causes/syc-20353087
https://www.nhs.uk/conditions/prostate-cancer/
https://www.cancer.org/cancer/prostate-cancer/about/what-is-prostate-cancer.html
https://www.medicalnewstoday.com/articles/150086#symptoms
https://en.wikipedia.org/wiki/Prostate_cancer