Alzheimerova choroba

2025. 03. 14.

Čo je Alzheimerova choroba?

Alzheimerova choroba je druh demencie, pri ktorom dochádza k zničeniu mozgových buniek. Tento stav ovplyvňuje pamäť, myslenie a správanie. Alzheimerova choroba zodpovedá podľa Alzheimerovej asociácie za 60-80 percent prípadov demencie. (1) Častejšie sa vyskytuje u ľudí nad 65 rokov, no u niektorých jedincov sa môže objaviť aj skôr, už v 40. alebo 50. rokoch, kedy sa prejavujú prvé symptómy.

Je to progresívna choroba, ktorá sa časom zhoršuje. Po stanovení diagnózy môžu pacienti žiť v priemere od 4 do 20 rokov.

Jej symptómy a liečba včasným rozpoznaním a skorým zásahom pomáhajú predĺžiť a zlepšiť kvalitu života.

Objav

Alzheimerova choroba bola skúmaná prvýkrát nemecký lekárom Aloisom Alzheimerom v roku 1906. Skúmal pacienta menom Auguste D., ktorý trpel stratou pamäti a inými problémami v myslení. Po smrti pacienta Dr. Alzheimer poznamenal, že niektoré časti mozgu pacienta sa zmenšili. Psychiater, ktorý spolupracoval s Dr. Alzheimerom, nazval tento stav v roku 1910 ako Alzheimerova choroba.

Alzheimerova choroba a jej fázy

Počiatočné príznaky
Môžu byť mierne – tak mierne, že si možno ani nevšimnete zmenu v myslení alebo správaní. V počiatočnom štádiu choroby môže byť problém s pamätaním nových informácií. Dôvodom je, že choroba často postihuje oblasti mozgu zodpovedné za učenie sa nových informácií. Môžete opakovane klásť rovnaké otázky, zabudnúť na rozhovory alebo dôležité stretnutia, alebo stratiť predmety, ako sú kľúče od bytu.

Občasná strata pamäti môže byť normálnym sprievodným javom starnutia, takže zabúdanie nemusí nevyhnutne znamenať príznak Alzheimerovej choroby. (2) Avšak, ak problém postupuje, mali by ste sa poradiť s lekárom.

Niektoré z najdôležitejších varovných príznakov sú:

Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje každodenný život
Zabúdanie, kde ste položili rôzne predmety
Problémy s plánovaním a riešením problémov
Strata vnímania času
Problémy so sledovaním rozhovorov
Zlé rozhodovanie a zlá úsudok
Zmeny nálady a osobnosti, zvýšenie úzkosti

Mierne príznaky
Choroba sa šíri do ďalších oblastí mozgu. Rodina a priatelia si môžu všimnúť zmeny v myslení a správaní. Niekedy je ťažké rozpoznať pamäťové problémy u seba, ale ako choroba postupuje, môžete si všimnúť znepokojujúce príznaky, ako je zmätenosť a kratšia pozornosť. Ako sa ničí čoraz viac mozgových buniek, začnú sa objavovať mierne príznaky, medzi ktoré patrí:

Problémy s rozpoznávaním priateľov a rodinných príslušníkov
Jazykové problémy a problémy s čítaním, písaním a počítaním
Problémy s logickým myslením a usporiadavaním myšlienok
Neschopnosť učiť sa nové veci, prispôsobiť sa neočakávaným situáciám
Halucinácie, bludy, podozrievavosť, paranoja, podráždenosť
Strata kontroly nad impulzmi (napr. vyzliekanie na nevhodnom mieste/čase)
Zmeny v správaní (nepokoj, úzkosť, blúdenie, najmä večer)

Ťažké príznaky
V tejto fáze choroby sa v mozgu môžu objaviť plaky (skupiny bielkovín, ktoré ničia mozgové bunky) a umierajúce nervové bunky, ktoré sa navzájom stočia, na zobrazovacích testoch mozgu. Toto je posledná fáza. Ľudia v tomto štádiu strácajú kontrolu nad fyzickými funkciami a sú odkázaní na pomoc iných, potrebujú starostlivosť. Častejšie spia a nie sú schopní komunikovať alebo rozpoznať svojich blízkych.

Ďalšie príznaky zahŕňajú:

Strata kontroly nad močovým mechúrom a črevami
Úbytok hmotnosti
Záchvaty
Kožné infekcie
Problémy s prehĺtaním

V dôsledku straty fyzických funkcií môžu ľudia v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby čeliť komplikáciám. Problémy s prehĺtaním môžu spôsobiť vdychovanie tekutín do pľúc, čo zvyšuje riziko zápalu pľúc. Môžu tiež trpieť podvýživou a dehydratáciou. Obmedzená pohyblivosť zvyšuje riziko vzniku preležanín. U starších ľudí s Alzheimerovou chorobou je potrebné dbať nielen na väčšie riziko preležanín, ale aj na to, že bežné každodenné úkony môžu byť pre nich stále ťažšie. Starostlivosť a pozornosť môžu uľahčiť každodenný život pacienta a zaistiť, že sa mu bude venovať potrebná starostlivosť pri činnostiach, ktoré už nemôže vykonávať sám.

U pacientov nemusí byť choroba vždy okamžite zjavná, pretože rôzne neurologické schopnosti sa stávajú čoraz ťažšie vykonateľné.

Príznaky Alzheimerovej choroby vedú k zhoršeniu centrálneho nervového systému a psychických schopností. Keď choroba prechádza z mierneho štádia do stredne závažného, je vhodné vykonať neurologické testy (napr. MRI) a požiadať odborníka o radu, ako postupovať a ako viesť vhodné informačné rozhovory.

Chorobu nie je vždy jednoduché rozpoznať, pretože v počiatočnej fáze sa prvé príznaky prejavujú iba ťažko alebo vôbec.

Najbežnejšia forma demencie

Alzheimerova choroba je najbežnejšia forma demencie. Pojem demencia sa používa na označenie mozgových ochorení spojených so stratou pamäti a zníženými kognitívnymi schopnosťami. Pravdepodobne je najznámejším typom, ale existujú aj iné formy demencie.

Patria sem:

Vazkulárna demencia
Demencia s Lewyho telieskami
Zmiešaná demencia
Demencia spôsobená Parkinsonovou chorobou
Demencia spôsobená Huntingtonovou chorobou

V správe Alzheimerovej asociácie za rok 2022, ktorá vydáva každoročne dokument Alzheimerova choroba – fakty a údaje, kde zaznamenáva údaje o dopadoch choroby na jednotlivcov, opatrovateľov a zdravotnícky systém, sa uvádza, že v Spojených štátoch trpí Alzheimerovou chorobou viac ako 6,5 milióna ľudí. (3)

Iné možné príčiny demencie:

Nežiadúce účinky liekov
Depresia
Nedostatok vitamínu B-12
Chronický alkoholizmus
Určité mozgové nádory, infekcie
Krvné zrazeniny v mozgu
Poruchy metabolizmu, vrátane ochorení štítnej žľazy, obličiek a pečene

Liečba Alzheimerovej choroby

Momentálne neexistuje žiadny liek na Alzheimerovu chorobu. Ak sa u osoby objavia príznaky, ako je strata pamäti a problémy s učením, úsudkom, komunikáciou a každodennými činnosťami, neexistuje žiadna liečba, ktorá by tieto procesy zastavila alebo zvrátila.

Alzheimerova choroba nie je v súčasnosti vyliečiteľná, ale jej liečba môže spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života. Možnosti liečby zahŕňajú:

Lieky: Acetylcholinesterázové inhibítory (napr. donepezil, rivastigmín) a memantín môžu pomôcť zmierniť príznaky.
Zmena životného štýlu: Zdravá strava, fyzická aktivita a mentálna stimulácia môžu pomôcť udržiavať kognitívne funkcie.
Podporná terapia: Cvičenia na zlepšenie pamäti, psychologická podpora a pomoc od rodiny môžu zlepšiť pohodu pacientov. Učenie sa jazykov, hranie na hudobných nástrojoch a zapojenie sa do spoločenských skupín môžu pomôcť zvýšiť sociálny kontakt.
Experimentálne liečby: Prebiehajú výskumy nových liekov, ako sú terapie proti amyloidovým a tau proteínom.

Zlepšovanie kvality života

Jedným z najťažších aspektov, s ktorými sa pacienti stretávajú, je uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku, alebo že sa stalo niečo, na čo si nepamätajú. Táto uvedomelosť môže spôsobiť úzkosť a neklid, čo môže zhoršiť ich náladu. V tomto prípade môže prostredie pacienta zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní kvality jeho života.

Podporný prístup okolia pacienta môže znížiť stres, pomôcť udržať mentálny stav a zlepšiť každodennú kvalitu života.

Trpezlivosť a porozumenie: Pokojná a láskavá komunikácia môže pomôcť znížiť zmätenosť a frustráciu.
Rutina a bezpečné prostredie: Zvyknutý denný režim a upratané prostredie môžu znížiť úzkosť.
Mentálna a emocionálna stimulácia: Rozhovory, počúvanie hudby, pozeranie obrázkov môžu pomôcť udržiavať kognitívne funkcie.
Dotyk a pozornosť: Láskavé gestá, ako objatie alebo podržanie ruky, môžu poskytnúť emocionálnu bezpečnosť.

Liečba liečivými hubami

Alzheimerova choroba je spojená so zápalom, pretože v mozgu dochádza k chronickému zápalu spôsobenému nadmernou aktivitou mikroglia buniek, čo prispieva k poškodeniu nervových buniek.

Korálovec ježovitý – Herícium

Alzheimerova choroba je neurologická choroba. Ako pôsobí korálovec ježovitý na neurologické choroby?

Vedci skúmali účinky Hericium erinacea na zápalové bielkoviny. (4) Zistili, že pomáha znižovať zápal v mozgu, ktorý je prítomný aj pri Alzheimerovej chorobe. Podľa výsledkov gomba znížila zmeny v správaní, poruchy pamäti a poškodenie neurónov v hippocampe. (Hipokampus je časť mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v pamäti, učení a regulácii emócií. Nachádza sa v strede mozgu a je dôležitý pri ukladaní nových informácií a pri orientácii v priestore.) Okrem toho znížila zápal a oxidačný stres, čo prispelo k zmierneniu príznakov Alzheimerovej choroby.

Ďalší spôsob, akým pomáha korálovec ježovitý, je jeho neurotropný a neuroprotektívny účinok. (5) (Neurotropný: Podporuje rast a vývoj nervových buniek. Neuroprotektívny: Chráni nervové bunky pred poškodením.) Stimuluje NGF (neurogénny rastový faktor), ktorý podporuje rast a ochranu nervových buniek, a zložky v korálovci ježovitom zvyšujú produkciu tohto faktora, čím podporujú regeneráciu nervových buniek. Experimenty na zvieratách a malé štúdie na ľuďoch naznačujú, že korálovec ježovitý môže zlepšiť pamäť a spomaliť kognitívny úpadok.

Reishi

Ako môže Reishi pomôcť pri Alzheimerovej chorobe? (6) Skupine potkanov trpiacich Alzheimerovou chorobou podávali Reishi po dobu 6 dní. V porovnaní s druhou skupinou potkanov, ktoré trpeli Alzheimerovou chorobou, potkany, ktoré dostávali Reishi, boli šikovnejšie, pretože v kratšom čase našli skrytú platformu vo vodnom bludisku, čo naznačuje, že lepšie dokázali učiť, orientovať sa a pamätať si. Celkovo sa používanie Reishi –G. lucidum javí sľubne v protiopatreniach proti rozvoju Alzheimerovej choroby vyvolanej vysokým cholesterolom.

Okrem toho majú obidve huby Herícium a Reishi majú priaznivý účinok na celkovú pohodu, upokojujú, zlepšujú tráviace problémy a podporujú lepší spánok.

Alzheimerova choroba- diagnostika

Na diagnostiku sa používajú anamnéza, mentálne testy, fyzické a neurologické vyšetrenia, diagnostické testy (test Alzheimerovej choroby) a zobrazovacie techniky mozgu.

Výskyt

Podľa správy Alzheimerovej asociácie sa Alzheimerova choroba viac vyskytuje u žien. Podľa predchádzajúcej ročnej správy je celoživotné riziko vzniku choroby u žien približne 1:5. U mužov je toto riziko polovica, teda 1:10. Vyšší výskyt u žien je čiastočne spôsobený tým, že ženy zvyčajne žijú dlhšie. Vek je považovaný za najväčšie riziko pre vznik choroby.

Najčastejšie postihuje starších dospelých, ale môže sa vyskytnúť aj u ľudí v 30-tych alebo 40-tych rokoch. Mladistvá Alzheimerova choroba nastáva, ak pacient má menej než 65 rokov – existujú však aj prípady detskej Alzheimerovej choroby.

Úloha vzdelania

Existuje súvislosť medzi vyšším vzdelaním a nižším rizikom Alzheimerovej choroby. Vysoká úroveň vzdelania môže už od mladosti ovplyvniť štruktúru mozgu. Učenie nových vecí vytvára viac spojení medzi neurónmi a môže zlepšiť odolnosť mozgu proti poškodeniam.

Nikdy nie je neskoro učiť sa niečo nové a rozširovať svoje spoločenské kontakty. Skupinové aktivity alebo viac spoločenských vzťahov môžu tiež znížiť riziko.

Zvážte nasledujúce aktivity, ktoré sú obzvlášť prospešné pre váš mozog:

Učenie (napr. jazyky)
Hranie na hudobných nástrojoch
Pripojenie sa k spoločenským skupinám na zvýšenie spoločenskej interakcie

Alzheimerova choroba patrí medzi hlavné príčiny úmrtí

Alzheimerova asociácia uvádza, že Alzheimerova choroba je šiesta najčastejšia príčina úmrtí v Spojených štátoch. U osôb starších ako 65 rokov približne jeden človek zomiera na Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie. Vysoký krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a COVID neovplyvňujú túto chorobu. V súčasnosti nepatrí Alzheimerova choroba k vyliečiteľným chorobám, ale nové liečby môžu spomaliť jej progresiu. Nové štúdie naznačujú sľubné výsledky, ktoré naznačujú, že v budúcnosti by Alzheimerova choroba mohla byť zvrátiteľná.

Očakávaná dĺžka života je variabilná

Je ťažké predpovedať, ako dlho bude žiť osoba trpiaca Alzheimerovou chorobou. Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú očakávanú dĺžku života po stanovení diagnózy.

Fáza, v ktorej osoba dostane diagnózu, ovplyvňuje očakávanú dĺžku života. Progresia Alzheimerovej choroby sa tiež líši od osoby k osobe. S vekom a plynutím času sa symptómy môžu zhoršiť, preto sú potrebné ďalšie vyšetrenia.

Odhaduje sa, že priemerne ľudia žijú 4-8 rokov po diagnostikovaní. Sú aj ľudia, ktorí môžu žiť až 20 rokov po stanovení diagnózy Alzheimerovej choroby, než dôjde k úmrtiu.

Zhrnutie

Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná choroba, ktorá je jednou z najbežnejších foriem demencie. Je to progresívna choroba, priemerne očakávaná dĺžka života je 4-20 rokov po diagnóze. Liečba môže zmierniť príznaky a spomaliť proces. Niektoré lieky, ktoré slúžia na ochranu duševného zdravia, môžu zmierniť priebeh choroby, ale nie je možné ju zastaviť alebo zvrátiť.

Vedecké zdroje: