Čo majú spoločné Ötzi, pračlovek, a Solženicyn? Oboch spájajú s čagou, no kým prvý s ňou pravdepodobne nemá nič spoločné, druhý sa ňou zrejme nevyliečil. Napriek tomu sa iba v roku 2020 uskutočnilo takmer štyridsať štúdií zaoberajúcich sa mnohostrannými liečivými účinkami tejto huby. Čaga znižuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi, má antivírusové účinky, pomáha pri prevencii a liečbe rakoviny, posilňuje imunitný systém, zmierňuje zápaly, je silným antioxidantom, a tým spomaľuje proces starnutia.
Kde rastie čaga?
Chaga- čaga (Inonotus obliquus), po slovensky nazývaná ryšavec šikmý, sa vyskytuje na severnej pologuli, najmä v oblastiach blízko polárneho kruhu, od Sibíri až po Kanadu. Vzhľadom pripomína zuhoľnatený, spálený kmeň stromu, no na rozdiel od všeobecného presvedčenia čierny povrch získava svoju farbu vďaka vysokému obsahu melanínu. Najčastejšie rastie na breze, ale možno ju nájsť aj na bukoch a duboch. Avšak svoj plný vývoj a najvyšší obsah účinných látok dosahuje iba na breze.
Spóry prenikajú do poškodenej kôry a pomocou mycélia sa dostávajú až do jadra stromu, kde v mieste infekcie vzniká typický, zvnútra žlto-biely a zvonku čierny útvar. Pohlavné plodnice sa však nevyvinú, kým je strom živý, a tak môže trvať až 80 rokov, kým po odumretí stromu začne pod kôrou rásť.
Čaga, liečivá huba pôvodných obyvateľov
Čaga určite nebola súčasťou výbavy Ötziho, čo mohlo spôsobiť zmätok, je fakt, že medzi jeho vybavením našli dva druhy húb, z ktorých jedna bola brezovník obyčajný (Fomes fomentarius). Ten má síce tiež liečivé vlastnosti, no v súčasnosti nie je ani zďaleka taký populárny ako čierna alebo tmavohnedá čaga. Solženicyn vo svojom diele Rakovina spomína „tajný liek“ – extrakt z koreňa issyk-kul, ktorý však pravdepodobne odkazuje na mandragoru. Zároveň píše, že roľníci z okolia Moskvy namiesto čaju pijú nápoj z čagy, a možno práve preto nedostávajú rakovinu.
Samotné slovo čaga – chaga pochádza z komi-permjačtiny, a existuje mnoho záznamov o tom, ako chantijskí (osťackí) obyvatelia využívali túto hubu. Okrem toho, že bola dôležitou súčasťou očistných rituálov, ženy ju používali po menštruácii alebo pôrode na umývanie seba (a niekedy aj novorodencov) vo forme odvaru – ako druh dezinfekcie. V Severnej Amerike pôvodní obyvatelia, Indiáni, používali čagu počas mystických rituálov a veštenia, no využívali ju aj na liečbu bolesti kĺbov a zápalov.
Od náhrady kávy po liek
Ryšavec šikmý bol v ľudovom liečiteľstve známy už dávno. Avšak až do minulého storočia sa čakalo na to, aby sa jeho účinky rozšírili a stali sa známejšie. Jeho prvé širšie využitie však nebolo vďaka jeho liečivým vlastnostiam. Počas druhej svetovej vojny, v období nedostatku tovarov, sa vo Fínsku používal ako náhrada kávy. Na rozdiel od dnešných instantných káv si však vyžadovala celonočné namáčanie. Vďaka imunostimulačným, energizujúcim a antioxidačným účinkom predstavovala zdravú alternatívu, avšak jej krviriediace vlastnosti spochybňovali jeho každodenné užívanie.
Prvé lekárske použitie sa, neprekvapivo, objavilo v Sovietskom zväze. V 50. rokoch bol zaradený do sovietskej farmakopédie (1) po úspešnom použití na liečbu kolitídy, vredov a zápalov tráviaceho traktu, gastritídy, ba dokonca aj psoriázy. U pacientov s rakovinou pomáhal zmierňovať vedľajšie účinky liečby. Odtiaľ pochádza aj názov „chromogenický komplex“, ktorý sa na internete stále objavuje – v tom čase sa tým označovala kvalita štandardizovaného extraktu podľa vtedajších vedeckých poznatkov.
Bohužiaľ, takto štandardizované extrakty, hoci disponujú vysokým obsahom antioxidantov, takmer vôbec neobsahujú terpény (napríklad steroly alebo betulínovú kyselinu) a beta-glukány, ktoré dnes považujeme za hlavné účinné látky čagy.
Nejedlá superpotravina
Čo obsahuje čaga? Napriek tomu, že jej konzistencia nie je vhodná na konzumáciu ako potravina, je skutočnou superpotravinou. Okrem aminokyselín, mastných kyselín a prirodzene polysacharidov obsahuje vo veľkom množstve vápnik, mangán, horčík, železo, zinok, meď, selén, ale aj cézium a rubídium. Navyše má významný obsah vitamínov skupiny B a D. Medzi jej účinnými látkami je pozoruhodný melanín, ktorý sa dostal do popredia záujmu pre svoje antivírusové účinky (2), ďalej steroly, betulínová kyselina a tiež veľmi vysoký obsah kyseliny šťaveľovej (oxalát), ktorá môže tvoriť až 10 % jej hmotnosti.
Z polysacharidov, ktoré tvoria veľkú časť jej hmotnosti, obsahuje približne 12 % beta-glukánov a 32 % lignínu. Jej bunkovú stenu tvorí chitín, jedna z najodolnejších organických látok. Z tohto dôvodu je náročné získať z nej cenné účinné látky. Nielen jej horkastá chuť, ale aj nestráviteľné vlákniny prispievajú k tomu, že sa používa iba vo forme extraktov (vodných alebo alkoholových).
Obsahuje tiež inotoidoly, lanosteroly a ďalšie fytosteroly, ktoré nielenže prispievajú k jej antialergickým účinkom(3) ale podporujú aj jej antioxidačné a antimutagénne vlastnosti (4). Niektorí vedci pripisujú týmto látkam aj protirakovinové účinky.
Zaujímavosťou je, že čaga disponuje prirodzeným obsahom vanilínu. Hoci sa samotná chuť čagy nepovažuje za príjemnú, v zmesiach, napríklad s kávou, môže byť zaujímavým doplnkom.
Liečivé účinky
Liečivé účinky Inonotus obliquus sú nepopierateľné a majú tisícročnú tradíciu. Ako sme už vyššie spomenuli, na severnej pologuli bola jej používanie ako lieku úplne bežné. Už v Sovietskom zväze bola zaradená do farmaceutických príručiek, avšak „západná medicína“ ju objavila až v posledných rokoch. Okrem už spomínaného použitia pri tráviacich a kožných problémoch je najvyhľadávanejšia pre svoje protirakovinové účinky (5).
Legenda hovorí, že Vladimírovi, ruskému veľkokniežaťu, liečili tumor na perách práve chagou. Moderné výskumy naznačujú, že je účinná pri celej škále nádorových ochorení, ako sú rakovina pľúc, rakovina prsníka, rakovina krčka maternice, rakovina pečene či rakovina hrubého čreva. Výsledky naznačujú, že má dvojitý účinok: nielenže posilňuje imunitný systém, aby pomohol organizmu bojovať proti nádoru, ale priamo prispieva k zániku rakovinových buniek (apoptóza) (6).
Antioxidačný účinok čagy môže súvisieť s jej povzbudzujúcim efektom a schopnosťou spomaľovať starnutie buniek. Okrem toho je účinná aj ako antialergén (7), čo potvrdzujú experimenty in vitro (na bunkových kultúrach) aj in vivo (na živých organizmoch). Má protizápalové a analgetické účinky, znižuje krvný tlak, hladinu cukru a cholesterolu v krvi, chráni pečeň a má antibakteriálne, antivírusové a protiplesňové vlastnosti.
Tu je preklad textu do slovenčiny:
Využitie huby Čaga
Ako už bolo spomenuté, hoci nie je toxická, Chaga nie je vhodná na ľudskú konzumáciu v surovej forme kvôli vysokému obsahu chitínu. Napriek tomu bola široko používaná v rôznych formách:
- Ako zapaľovač (8): Huba Chaga patrí do rodiny plávok, ktoré sa používajú na zakladanie ohňa už od dávnych čias. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju používali najmä na tento účel, pretože po vysušení je veľmi horľavá a chytí oheň aj z najmenšieho iskry.
- Pri obradoch s fajkou: Prekvapivo ju nielen pôvodní Američania, ale aj Ainu v Japonsku fajčili počas rituálnych obradov s fajkou. Podobne ju používali aj ľudia v dnešnom Rusku, kde vdychovali dym z rozžiarenej huby.
- Pri očistných obradoch: Na Sibíri a Severnej Amerike ju používali podobným spôsobom: malý kúsok čagy zapálili, a potom žeravú hubu hodili do nádoby s vodou. Vzniknutú vodu používali na rituálne umývanie. Prekvapivo, vďaka svojim antimikrobiálnym vlastnostiam, mala táto “mydlová voda” antiseptický účinok, podobný kúpeľu s hypermangánom.
- Ako káva: Kým Fíni ju používali z núdze, ako bolo spomenuté vyššie, vieme od Solženicyna, že roľníci okolo Moskvy ju pili namiesto čaju. Dnes sa stala populárnou príchuťou kávy. Vďaka svojim adaptogénnym vlastnostiam sa verí, že je účinná proti úzkosti, únave a dokonca aj depresii spôsobenej stresom. Vzhľadom k tomu, že stimuluje mozog iným spôsobom než kofeín, dokonale dopĺňa kávu nielen chuťou, ale aj účinkami.
- Ako bylinkový čaj: Pretože mletie a práškovanie Chagy kvôli jej tvrdému chitínu by neumožnilo uvoľniť jej liečivé vlastnosti, sušili ju a potom ju nakrájali na kúsky veľkosti vlašského orecha. Malý kúsok sa varil niekoľko minút v šálke vody a konzumoval sa ešte teplý. Liečba pokračovala, až kým sa príznaky nevytratili.
- Ako extrakt: Najúčinnejší extrakt sa pripravuje z Chagy. Pri alkoholovom extrakte sa 100 gramov sušenej a mletej Chagy pridá do 1 litra alkoholu, napríklad vodky, a po 10-14 dňoch sa precedí. Podobný proces sa používa pre vodný extrakt, s tým rozdielom, že po precezení sa musí “uvařiť”, čím zostane iba prášok. Odporúča sa užívať 1-2 čajové lyžičky niektorého extraktu raz alebo dvakrát denne. Najúčinnejšia príprava je tinktúra, ktorá kombinuje obe metódy. Alkohol totiž nerozkladá chitín dobre, ale voda uvoľňuje neskôr nerozpustné zložky ako fitosteroly a betulínovú kyselinu. Varením môžeme extrahovať polysacharidy a polyfenoly—tento proces je však dlhý a zložitý. Našťastie dnes môžeme tieto extrakty užívať aj vo forme kapsúl!
Dávkovanie extraktu z huby Čaga
Dávkovanie huby čaga (9) závisí od mnohých faktorov. Ako extrakt sa používa v širokom rozmedzí, od 100 mg až do 5000 mg. Pri rakovinových zmenách môže byť účinná aj pri menších dávkach (10), zatiaľ čo zlepšenie pamäti (11)bolo pozorované pri vyšších dávkach. Antioxidačné, imunomodulačné a protizápalové účinky sa prejavujú už pri veľmi malých dávkach. Ako v každom prípade, pred určením presného dávkovania je potrebné konzultovať to s ošetrujúcim lekárom. Odporúča sa začať s nižšími dávkami, napríklad jednou kapsulou, a následne dávku postupne zvyšovať.
Hoci užívanie extraktu z huby Chaga je bezpečné aj pri vysokých dávkach, v prípade určitých ochorení sa neodporúča:
- Autoimunitné ochorenia ako skleróza multiplex, lupus, reumatoidná artritída: Huba môže aktivovať imunitný systém, čo môže zhoršiť príznaky týchto ochorení. Z toho dôvodu sa neodporúča užívanie počas liečby imunosupresívami.
- Hemofília (krvácavosť): Huba má antikoagulačný (krvácavý) účinok, preto sa neodporúča pri krvácavých ochoreniach. Rovnako sa neodporúča kombinovať s inými liekmi s antikoagulačnými účinkami (ako Aspirín, Serrazimes a pod.).
- Cukrovka: Znižuje hladinu cukru v krvi, preto by mali diabetici by užívať čagu iba pod lekárskym dohľadom. Z toho istého dôvodu sa neodporúča užívať ju súčasne s liekmi na zníženie hladiny cukru v krvi. Okrem konzultácie s lekárom sa odporúča častejšie meranie hladiny cukru.
- Pred operáciami: Vzhľadom na jej účinok na zrážanie krvi a hladinu cukru môže zvýšiť riziko krvácania počas operácií, preto je vhodné prerušiť užívanie čagy najmenej 2 týždne pred plánovaným zákrokom.
- Ochorenia obličiek: Vzhľadom na vysoký obsah oxalátu môže dlhodobé užívanie huby poškodiť obličky, preto by sa jej mali vyhnúť ľudia s ochorením obličiek.
Zistite viac o vedeckých výskumoch a faktoch týkajúcich sa huby čaga (Inonotus obliquus) a jej liečivých vlastnostiach.
Zdroje:
[1] https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378874114002827 [2] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33533211/ [3] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32035309 [4] https://www.mskcc.org/cancer-care/integrative-medicine/herbs/chaga-mushroom [5] https://www.medicalnewstoday.com/articles/318527 [6] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25861415/ [7] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23535020/ [8] https://www.beaverbushcraft.co.uk/page_4140656.html [9] https://ascopost.com/issues/july-10-2019/chaga-mushroom/ [10] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4946216/ [11] https://pubs.rsc.org/en/content/articlehtml/2011/fo/c1fo10037h
